Mýty o Európskej únií a jej fungovaní

publikované: 07.02.2014 07:42
Pošli článok na e-mail    Vytlač stránku

Ako je to v skutočnosti s nariadeniami EÚ upravujúcich zakrivenia uhoriek a banánov?

Za podobné iniciatívy nemôže Európska únia, ale samotné členské štáty. Snažia sa ich presadzovaním chrániť svoje bývalé kolónie alebo národné produkty. Tieto nariadenia tak nie sú výplodom nejakých „chorých úradníckych mozgov.“ Ide o reguláciu spôsobenú požiadavkami trhu. Rovnejšie uhorky či banány sa totiž lepšie skladujú a lepšie predávajú. Preto patria napríklad uhorky s ohybom menším ako 10 mm na každých 10 cm svojej dĺžky do prvej kategórie a ostatné do druhej. Objektívna kategorizácia poľnohospodárskych plodín je nevyhnutná pre stanovenie ich ceny na komoditných burzách. Kritériá stanovené pre posudzovanie kvality poľnohospodárskych plodín zjednodušujú medzinárodný obchod s nimi. Umožňujú totiž obchodníkom zistiť kvalitu a kvantitu nakupovaného tovaru z inej krajiny bez toho, aby videli jeho obsah. Keď EÚ v roku 1992 zaviedla spoločnú obchodnú politiku, dostali sa pravidlá podobné tým o zakrivení uhoriek či banánov do jej legislatívy.

Snaží sa EÚ harmonizovať veľkosť prezervatívov?

EÚ sa tejto otázke nikdy nevenovala. Podobné harmonizácie vykonáva Európska štandardizačná komisia, ktorá je však na fungovaní EÚ absolútne nezávislá.

Sú európske smernice a nariadenia pre členské štáty diktátom?

Európske smernice či nariadenia nie sú diktátom, ale naopak predstavujú pravidlá schválené predstaviteľmi jednotlivých členských štátov. Všetky prechádzajú relatívne zložitým procesom prípravy a pripomienkovania, v rámci ktorého sa k nim vyjadrujú a zaujímajú tzv. „národné pozície“ všetky členské štáty. Záleží najmä od odborných kvalít a vyjednávacích schopností ich predstaviteľov do akej miery si v tomto procese prípravy dokážu presadiť vlastné národné záujmy a ciele.

Zakáže EÚ rastlinné (bylinné) liečivá?

Objavili sa viaceré poplašné správy o neistej budúcnosti rastlinných liečivých prípravkov v Európskej únii. Prostredníctvom novelizovaných pravidiel naozaj došlo k istej úprave systému certifikácie takýchto prípravkov. Pre tie, ktoré obsahujú tradičné, známe a preverené látky sa ňou pozícia a prístup na spoločný trh do veľkej miery zjednodušili.

Spôsobilo rozširovanie EÚ záplavu lacnej pracovnej sily v tzv. starých členských štátoch?

Migrácia pracovníkov z nových členských štátov skutočne prebieha, ale len vo veľmi obmedzenej miere. Vo väčšine prípadov dosahuje počet nových pracovníkov len s ťažkosťami úroveň 1 % aktívne pracujúcej populácie hosťovskej krajiny. Títo pracovníci navyše z veľkej väčšiny vykonávajú profesie v stavebníctve, poľnohospodárstve a iných pre domáce obyvateľstvo menej atraktívnych oblastiach, kde pomáhajú zvyšovať produktivitu a mieru zamestnanosti. Voľný pohyb pracovnej sily je súčasťou práva na voľný pohyb občanov v rámci EÚ. To je neoddeliteľným elementom fungovania jej jednotného trhu. Podľa viacerých prieskumov považuje práve možnosť voľného pohybu viac ako polovica Európanov za najpozitívnejší úspech fungovania EÚ. Voľný pohyb občanov a pracovnej sily v rámci Spoločenstva sa tiež ukázal ako jednoznačne hospodársky prospešný.

Prikazuje EÚ koľko vody sa má použiť pri spláchnutí WC?

Priemerné európske WC spotrebúva pri každom spláchnutí 11 litrov pitnej vody. EÚ však toalety ani pisoáre regulovať nechce. Prostredníctvom zavedenia dobrovoľnej značky tzv. Ecolabel plánuje len poukazovať na výrobky, ktoré sú šetrné k životnému prostrediu a na jedno spláchnutie spotrebujú dva krát menej pitnej vody ako je priemer. Nejde pritom o žiadnu novinku a väčšina výrobcov sanitárnych zariadení ich už v súčasnosti na trhu bežne ponúka. Navyše v USA platí podobná norma obmedzujúca množstvo takto použitej vody bez problémov už viac ako 20 rokov. Faktom je, že pitná voda je strategickou surovinou, ktorej význam bude narastať. Dobrovoľná iniciatíva zameraná na zvyšovanie efektivity jej spotreby môže navyše podľa odhadov obyvateľom EÚ ušetriť ročne len na faktúrach za vodné a stočné niekoľko stoviek miliónov eur.

Má EÚ naozaj obrovský rozpočet, s ktorým navyše nevie efektívne narábať?

Rozpočet EÚ predstavuje približne len 1 percento HDP všetkých 28 členských krajín Spoločenstva. Pre porovnanie, verejné výdavky Veľkej Británie sú na úrovni 50 percent jej domáceho HDP. Rozpočet celej EÚ je v skutočnosti menší ako výška verejných výdavkov stredne veľkého štátu Spoločenstva ako napríklad Rakúsko alebo Belgicko. Navyše je vždy v rovnováhe čo znamená, že na splácanie dlhu sa neminie ani jedno euro. Veľká časť prostriedkov, ktorými členské štáty do rozpočtu Únie prispievajú, sa im pritom vracia naspäť domov. Až 94 % peňazí, ktoré členovia zaplatia do rozpočtu EÚ, sa v jednotlivých štátoch investuje do politík a programov, ktoré prinášajú priame výhody občanom. Napriek tomu, že staré členské štáty vo väčšine prípadov nie sú oprávnené čerpať finančné prostriedky z Kohézneho a štrukturálnych fondov EÚ, viaceré v nich registrované spoločnosti výrazne profitovali z investícií, ktoré sa realizovali v strednej a východnej Európe prostredníctvom peňazí z týchto fondov. Slovensko sa rovnako nemôže sťažovať na to, že by do EÚ, napriek svojím príspevkom a garanciám v európskych stabilizačných mechanizmoch odovzdávalo viac ako z nej dostáva. Opak je pravdou a stále zostáva v pozícii tzv. čistého príjemcu.

Je pravdou, že rozpočet EÚ sa neustále zvyšuje, napriek tomu, že členské štáty sú nútené šetriť?

Štátne rozpočty členských krajín sa napriek snahe šetriť neznižujú, naopak sú stále vyššie. V období 2000 až 2010 sa verejné výdavky v krajinách EÚ zvýšili o 62 %, zatiaľ čo rozpočet EÚ bol napriek výraznému rozšíreniu počtu členských krajín, navýšený len o 37 %. Len v roku 2011 sa výdavky štátnych rozpočtov napriek hospodársky neľahkému obdobiu zvyšovali až v 23 z 27 členských krajín.

Míňa sa najväčšia časť rozpočtu EÚ predovšetkým na jej administratívu?

Nie nemíňa. Náklady EÚ na administratívu dosahujú len necelých 6 % z jej celkového rozpočtu. Viac ako 94 % rozpočtu EÚ smeruje k občanom, do regiónov, miest, k poľnohospodárom a podnikateľom. Rozpočet EÚ sa sústreďuje na tvorbu rastu a pracovných miest, riešenia v súvislosti so zmenou klímy, migráciu, cezhraničnú trestnú činnosť a ďalšie problémy. Prispieva k zvyšovaniu prosperity, a to napríklad zlepšovaním vzájomného prepojenia Európanov cez energetiku, dopravu a infraštruktúry IKT, cez podporu regiónov, ktorým sa darí menej ako ostatným, v tvorbe rastu a pracovných miest doma, ako aj v celej EÚ, a sústreďovaním úsilia do oblastí ako výskum. Takisto musíme dbať na vlastnú potravinovú bezpečnosť. Napokon ide aj o to, aby veľkosť EÚ vo svete zavážila, tak ako svojou veľkosťou zavážia USA a Čína, a aby sme sa spoločne usilovali pomôcť najchudobnejším obyvateľom sveta. Platy tvoria približne polovicu z daných 6 %. Platia sa pracovníkom, ktorí realizujú a riadia hodnotné politiky EÚ s priamym pozitívnym dosahom na občanov.  Vezmime si napríklad liberalizáciu dopravy, práva cestujúcich alebo nižšie poplatky za roamingové hovory. Alebo spomeňme rozhodnutia Komisie v antitrastových a kartelových prípadoch, v ktorých boli spotrebitelia v dôsledku nezákonne zvýšených cien podvodne obratí o milióny eur. V roku 2010 získali spotrebitelia vďaka rozhodnutiam Komisie vo veciach kartelov najmenej 7,2 miliardy eur. Náklady na administratívu sú dlhodobo stabilné. Komisia uplatňuje politiku nulového rastu počtu zamestnancov. Nové kompetencie a priority rieši preskupovaním súčasných zamestnancov a okrem pracovníkov, ktorých musela prijať v súvislosti s rozšírením EÚ, nežiada žiadnych nových ľudí. Komisia sa okrem toho rozhodla v roku 2012 zmraziť svoje administratívne výdavky čo znamenalo nulové zvýšenie. Európska komisia uskutočnila v roku 2004 veľkú reformu administratívy. Jej súčasťou boli nižšie nástupné platy, vytvorenie kategórie zmluvných zamestnancov s nižšími mzdami, vyšší vek odchodu do dôchodku, nižšie dôchodky a vyššie príspevky na dôchodok. Táto reforma už ušetrila daňovému poplatníkovi EÚ 3 miliardy eur a do roku 2020 sa má ušetriť ďalších 5 miliárd.

Rozhodujú o rozpočte EÚ „eurokrati“ bez akýchkoľvek demokratických postupov?

O ročnom rozpočte EÚ nerozhodujú úradníci, ale volení politici v Európskom parlamente a Rade, ktorá zoskupuje členské štáty. Komisia rozpočet iba navrhuje a musí dodržiavať stropy, ktoré títo politici stanovili na príslušné časové obdobie (teraz pôjde o obdobie 2014 – 2020). Komisia predkladá návrh viacročného finančného rámca. Potom sa o návrhu rokuje a transparentnými a demokratickým postupom sa schvaľuje pri plnom dodržiavaní štátnej suverenity a demokratických práv. V prípade vlastných zdrojov EÚ, z ktorých sa financuje rozpočet, musí Rada jednohlasne rozhodnúť po konzultácii s Európskym parlamentom. Toto rozhodnutie nadobudne účinnosť iba vtedy, keď ho schvália všetky členské štáty v súlade s ich ústavnými požiadavkami. Okrem toho rozhodovanie EÚ o ročnom rozpočte sa riadi prísnymi demokratickými postupmi, ktoré sa podobajú na postupy vo väčšine vlád členských štátov. Prvotný návrh ročného rozpočtu predkladá Komisia. Rozpočet potom preskúma a schvaľuje Rada a Európsky parlament. Konečná dohoda sa zvyčajne dosahuje každý rok v decembri. Každý občan môže proces rokovaní o rozpočte sledovať. Dokumenty sú uverejňované na webových stránkach a konkrétne diskusie vo výboroch Európskeho parlamentu možno sledovať aj online.

Stojí nás EÚ príliš veľa peňazí?

Nestojí a napovedá o tom aj porovnanie dňa daňovej slobody. Tak sa označuje, koľko dní v roku musia ľudia pracovať, len aby uhradili svoje dane. Vo väčšine členských štátov musia občania pracovať až do jari alebo leta, aby svoj príspevok zaplatili. Priemerný Európan však musí pracovať na to, aby splatil svoj príspevok do rozpočtu EÚ, len štyri dni, teda do 4. januára.

Sú prostredníctvom EÚ financované pochybné a nepotrebné projekty?

Národné a regionálne orgány v členských štátoch v zásade vyberajú projekty, ktoré podľa nich najlepšie vyhovujú ich potrebám a sú v súlade so stratégiami a prioritami dohodnutým s Komisiou. Kontroly sa uskutočňujú na rôznych úrovniach (na úrovni projektu, štátu a EÚ), aby sa zaručilo, že peniaze daňových poplatníkov budú využité čo najlepšie. V prípade, že nárok na financovanie je neoprávnený, rozpočet EÚ ho nepokryje. Ak sa preukáže, že peniaze boli na projekt získané neoprávnene, príslušné národné orgány sú povinné sumu vrátiť.

Smeruje väčšina rozpočtu EÚ do poľnohospodárstva?

Nesmeruje, hoci v minulosti tomu tak bolo. V roku 1985 sa približne 70 % rozpočtu minulo na poľnohospodárstvo. V roku 2011 dosiahli priama pomoc poľnohospodárom a výdavky na podporu tohto trhu 30 % rozpočtu. Ďalších 11 % sa vynaložilo na rozvoj vidieka. Tento pokles pokračuje. Okrem toho tento pomerne veľký podiel má plné opodstatnenie. Poľnohospodárstvo je jediná politika, ktorá sa celá financuje z rozpočtu EÚ. To znamená, že výdavky EÚ do veľkej miery nahrádzajú výdavky jednotlivých štátov, a preto zaberajú značnú časť rozpočtu EÚ. Odkedy vznikla spoločná poľnohospodárska politika sa to, čo sa už neplatí zo štátnych rozpočtov, platí z rozpočtu EÚ. Po uskutočnení série reforiem spoločnej poľnohospodárskej politiky sa podpora presunula od produkcie k priamej podpore poľnohospodárov, a to pod podmienkou, že dodržiavajú určité zdravotné a ekologické normy a k podpore projektov zameraných na zvýšenie hospodárskej činnosti vo vidieckych oblastiach.

Kohézna politika ako príliš drahá charita?

Cieľom kohéznej politika pomáha chudobnejším regiónom a krajinám dobehnúť zameškané a zapojiť sa do jednotného trhu. Táto investičná politika hľadí do budúcnosti a prináša prospech zvyšku Európy formou rastu a nových pracovných miest v mnohých oblastiach. Napríklad vývoz v rámci EÚ smerujúci do regiónov, ktoré čerpajú podporu z kohéznych fondov, sa výrazne zvýšil. Kohézna politika jednoznačne súvisí s rastom v EÚ. Zo štúdií vyplýva, že vďaka kohéznej politike sme v roku 2009 v štátoch EÚ 25 dosiahli HDP o 0,7 % vyšší ako v období rokov 2000 – 2006. Odhaduje sa, že ďalej porastie a v roku 2020 dosiahne 4 %. V štátoch EÚ 15 sa do roku 2020 odhaduje čistý kumulatívny vplyv na HDP vo výške 3,3 %. Inými slovami, európsky rozvoj spočíva v investíciách do regiónov. Rast v chudobnejšom kraji vedie k nákupu tovarov a služieb z iných bohatších oblastí. To podnecuje rozvoj jednotného trhu, ktorý predstavuje 60 – 80 % vývozu členských štátov, čiže podstatne viac ako do tretích krajín ako Čína, India alebo USA. Vďaka kohéznej politike v období 2000 – 2006 sa z každého investovaného eura vrátilo 2,1 eura. Do roku 2020 sa predpokladá zvýšenie návratnosti za každé euro na 4,2 eura. Kohézna politika zároveň napomohla rastu zamestnanosti. V roku 2009 sa vďaka politike z obdobia 2000 – 2006 zvýšila zamestnanosť odhadom o 5,6 milióna, teda každý rok sa zamestnalo v priemere o 560 000 ľudí viac, ako keď kohézna politika neexistovala. V súvislosti s recesiou a dlhovou krízou má kohézna politika kľúčovú úlohu v hospodárskej a sociálnej obnove, pretože pákovým efektom znásobuje investície do rýchlo rastúcich odvetví. Okrem toho pomáha ľuďom vzdelávať sa a zlepšovať svoje schopnosti, aby si našli uplatnenie.

Smeruje EÚ k centralizovanému hospodárskemu plánovaniu?

Nesmeruje, snaží sa ale nevybočiť zo stanovených priorít a zabrániť nehospodárnemu vynakladaniu finančných prostriedkov. Viacročný finančný rámec vymedzuje dlhodobé výdavkové priority EÚ v súlade s politickými prioritami a stanovuje maximálne ročné sumy, ktoré možno minúť na jednotlivé oblasti. Finančný rámec sa vzťahuje na niekoľkoročné obdobie (napríklad roky 2000 – 2006, 2007 – 2013 a 2014 – 2020), aby sa zabezpečilo rozumné a zodpovedné finančné plánovanie a hospodárenie. V takomto viacročnom finančnom rámci nemôžu ročné rozpočty EÚ vybočiť z koľají a musia sa zamerať na skutočne stanovené priority.

Inštitúcie EÚ nezaujíma názor verejnosti?

EÚ nemôže prijímať rozhodnutia sama od seba. Všetky významné návrhy zo strany Európskej komisie sú zároveň predkladané na širokú verejnú diskusiu. Predložené pripomienky občanov, organizácií i členských štátov sú následne zohľadnené v legislatívnom návrhu. Každé kľúčové rozhodnutie je prijímané demokraticky volenými orgánmi členských štátov a únie. EÚ sa teda nespráva ignorantsky, ale naopak riadi sa hlasom občanov.

Zamestnanci inštitúcií EÚ nie sú povinní platiť dane?

Naopak, z príjmov každého zamestnanca EÚ sa odvádzajú dane, ktoré sú príjmom rozpočtu EÚ. Zamestnanci inštitúcií EÚ si tiež platia odvody na zdravotné poistenie a dôchodkové zabezpečenie. V krajine pobytu sú tiež títo pracovníci povinní platiť aj ostatné druhy daní ako napríklad DPH, majetkové dane, dane za registráciu a užívanie motorových vozidiel, miestne dane a iné.

„Prebujnelá“ byrokracia a prezamestnanosť v Európskej komisii?

Pre Európsku komisiu pracuje dovedna približne 33 000 ľudí. Na prvý pohľad to nie je malé číslo. Títo ľudia však pracujú prakticky pre celý kontinent, pričom treba vziať do úvahy celý rozsah právomocí EÚ od poľnohospodárstva, ochrany spotrebiteľa či životné prostredie až po postupne sa zvyšujúce kompetencie v oblastiach zahraničných vecí, energetiky a iných. Pre porovnanie, schválený Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016, počíta v tomto roku (2014) s počtom úradníkov v slovenskej verejnej správe na úrovni presahujúcej 340 tisíc zamestnancov (s. 49).

Zakázala EÚ kaderníčkam nosiť prstene a opätky?

EÚ v tomto smere neprijala žiadnu legislatívu. Je však pravdou, že v snahe o obmedzenie kožných ochorení a zabránenie poruchám pohybového aparátu prijali odbory (UNI Europa Hair & Beauty) s asociáciou kaderníckych salónov (Coiffure EU) dohodu, ktorá upravila pracovné podmienky pre kaderníkov na európskej úrovni.

Čierna skrinka v povinnej výbave každého auta?

Európska komisia si len objednala uskutočnenie štúdie, ktorá preukazuje, že podobné opatrenie môže prispieť k zníženiu počtu dopravných nehôd. Čierne skrinky by mohli napomáhať pri odhaľovaní príčin dopravných nehôd a pomáhať pri hľadaní odcudzených vozidiel. Nejde však o úplnú novinku pretože k inštalácii takýchto zariadení motivujú svojich zákazníkov aj niektoré poisťovne, ktoré im za to ponúkajú nižšiu sadzbu poistného či iné výhody.

Musíme doma vyrobené torty označovať etiketou?

Nemusíme. Výrobca je povinný poskytnúť základné informácie európskym spotrebiteľom priamo na obale, alebo na etikete pripevnenej k výrobku iba pre tie domáce výrobky, ktoré sú predávané v supermarketoch. Jedným z hlavných dôvodov je ochrana ľudí trpiacich alergiami, aby sa vyhli potravinám, ktoré sú pre nich nebezpečné. Tieto pravidlá sa nevzťahujú na výrobky predávané v reštauráciách, mieru upozornení si navyše upravuje každý členský štát sám.

Zakázala EÚ tradičné „zabíjačky“?

Európska únia povoľuje členským štátom domácu zabíjačku prasiat, sliepok, králikov, oviec a kôz za účelom domácej spotreby. Znamená to, že chovateľ by si mal mäso doma aj spotrebovať a nie ho napríklad predávať. Ak je jeho zámer komerčný, mäso z takýchto zvierat musí byť pripravené a spracované tak, aby podmienky vyhovovali predpisom únie v oblasti hygieny, ako aj humánneho zabitia zvierat.

EÚ a zákaz tradičných kostolných organov?

Možno mnohých prekvapí, že historické organy často pozostávajú z píšťal vyrobených z olova a iných karcinogénnych ťažkých kovov. Je síce pravda, že EÚ prijala zákaz používania olova v elektrických prístrojoch, tento zákaz sa však netýka pôvodných prístrojov a rozh

 

odne sa neuplatňuje voči historickým sakrálnym organom. Výrobcovia moderných organov však už budú musieť rešpektovať prísne zdravotné kritériá.

Chce EÚ zrušiť doživotné tresty?

EÚ nezamýšľa zrušiť doživotné tresty odňatia slobody pre ťažkých zločincov. Napokon, EÚ na to ani nemá potrebné právomoci. O takomto opatrení by museli rozhodnúť jednomyseľne všetky členské štáty.

Spôsobuje 10 eurová bankovka impotenciu?

Pred spustením eura nechala EÚ otestovať, či bankovky spĺňajú prísne zdravotné a bezpečnostné kritériá. Laboratórne testy potvrdili, že bankovky pri bežnom použití nepredstavujú žiadne zdravotné riziko. 10 eurová bankovka síce obsahuje stabilizátor TBT, ten sa však požíva aj v obaloch na potraviny i na odevoch. Na to, aby ste dosiahli prípustnú dennú dávku, museli by ste pravidelne konzumovať až 2500 bankoviek denne!

Sanitky v celej EÚ musia byť žlté?

Legislatíva EÚ nepredpisuje akej farby majú byť záchranné vozidlá. Môžeme to nakoniec vidieť aj na Slovensku, kde rovnako ako v iných členských štátoch nemajú záchranné vozidlá predpísanú žltú farbu.

Chce EÚ koniec štandardných strún na hudobných nástrojoch?

EÚ nezakazuje štandardné struny na husliach, violončelách a iných hudobných nástrojoch. Struny sa tradične vyrábajú z vnútorností kráv a teoreticky pri nich môže hroziť riziko prenosu choroby šialených kráv (BSE). V EÚ žiadne obmedzenia neexistujú, obmedzuje sa len dovoz vnútorností z tých krajín mimo EÚ, ktoré nezaviedli dostatočné opatrenia proti šíreniu tejto smrteľnej choroby. Tieto obmedzenia sa aj tak netýkajú vnútorností, ktoré sú určené na iné ako potravinové účely.

 

Fotogaléria

Ďaľšie vystúpenia

Prev Next

8 Jul,
2015

Záver debaty Rady o Grécku

zobraziť video

27 Nov,
2014

4. plenárne zasadnutie EP

zobraziť video

23 Oct,
2014

3. plenárne zasadnutie EP

zobraziť video

22 Oct,
2014

Hrozba Islamského štátu

zobraziť video

21 Oct,
2014

Rozpočet EU na rok 2015

zobraziť video

20 Oct,
2014

Rovnake podmienky pre Slovákov

zobraziť video

17 Sep,
2014

Štrasburgský spravodaj diel 3.

zobraziť video

17 Jul,
2014

Z plenárky júl 2014

zobraziť video

16 Jul,
2014

Zamestnanost mladých

zobraziť video

15 Jul,
2014

Situácia na Ukrajine

zobraziť video

3 Jul,
2014

Z plenárky júl 2014

zobraziť video

27 Feb,
2014

Dodržiavanie základnych práv v EU

zobraziť video

15 Jan,
2014

Závery predsednictva LT

zobraziť video

15 Jan,
2014

Prísnejšie ver. obstarávanie

zobraziť video

15 Jan,
2014

Sloboda pohybu

zobraziť video

15 Jan,
2014

Prísnejšie verejné obstarávanie

zobraziť video

16 Dec,
2013

K príprave na zasadnutie ER

zobraziť video

16 Dec,
2013

Stratégie integrácie Rómov

zobraziť video

3 Jul,
2013

Špionáž USA

zobraziť video

2 Jul,
2013

Povodne v strednej európe

zobraziť video

2 Jul,
2013

Nezamestnanosť mladých

zobraziť video

1 Jul,
2013

Bezpečnosť vozidiel

zobraziť video

13 Mar,
2013

Zasadnutie Európskej rady

zobraziť video

12 Mar,
2013

Rozpočtové usmernenie

zobraziť video

15 Jan,
2013

Ratingové agentúry

zobraziť video

19 Jan,
2012

Elektronické platby

zobraziť video

Z MÉDIÍ

Prev Next

17. 06. 2016

Môj pohľad

Novinky e-mailom

nové články, videá z rokovaní na Váš e-mail

?
SMER TV

Strasbourg, Parlement européen

Tel. : +33 (0)3 88 1 75160, Fax : +33 (0)3 88 1 79160
  • Parlement européen
  • Európska únia
  • EuroInfo

Brussels, Parlement européen

Tel. : +32 (0)2 28 45160, Fax : +32 (0)2 28 49160
MONIKA FLAŠÍKOVÁ-BEŇOVÁ © Obsah tejto stránky je vlastníctvom jej prevádzkovateľa.
Všetky práva vyhradené    |    RSS feed    |    Titulná stránka